Injekcia proti vlhkosti

Poznáte kreslenú postavičku SpongeBob v šortkách? Je fascinujúce, koľkými zábavným spôsobmi dokáže tento žltý chlapík nasiaknuť vodou a zase ju zo seba vypudiť. Teraz si predstavte, že rovnako nasiakavý dokáže byť váš (možno tiež žltý) dom. To je už ale iný, oveľa menej zábavný príbeh. Najmä pri pomyslení na všetky tie štrapácie s vysúšaním mokrých a zaplesnených stien. Stará múdrosť nie nadarmo hovorí: "Oheň zahasíš, pred vodou neutečieš!" Čo takto skúsiť pred vodou neutekať a postaviť sa jej na odpor? Aspoň tam, kde je to možné.

 

1. Zhora, zdola, odboku

 

Vlhké múry nemusíte zbadať až keď vám začne padať omietka na hlavu. Stačí občas prejsť rukou po stene a pocitovo usúdiť, či sa dom nemení na špongiu. Nebezpečie pritom nehrozí len z jednej strany. Vlhčina prichádza bez varovania zhora, zdola, zo strán. A verte-neverte, dostatok vlhkosti doprajete múrom sami. Pritom nerobíte nič zvláštne, len bývate. Ak sa teda chcete nadobro zbaviť vlhkých múrov, skúste najprv identifikovať zdroj problému. Na ten narazíte v prvom momente vizuálne. Kde ste spozorovali nežiadanú vlhkosť?

 

Pokiaľ vám vlhnú steny celoplošne, bez jasnej koncentrácie vlhčiny v jednom, či niekoľkých miestach, je pravdepodobné, že ide o skondenzované vodné pary v interiéri. Celoplošné zavlhnutie sotva spôsobí dažďová voda, či priesaky zo zeme. To ako by muselo pršať? V tomto prípade ide o problém rosného bodu, ktorý je posunutý smerom do vnútra budovy, steny sú spravidla chladné a preto priam ideálne na kondenzáciu vodných pár po dopade na povrch muriva. Ale čo s tým? Prestanete variť, prať, sprchovať sa? Dýchať? Asi ťažko. Pomôže jedine posunutie rosného bodu smerom von z budovy, aby sa vodné pary nezrážali na studenej stene. Ľudovo povedané - urobiť stenu teplou. O tom, ako je možné dom zatepliť zvonku i zvnútra si povieme v niektorom z budúcich článkov.

 

Druhou možnosťou je, že máte vlhké murivo len v rohoch izieb, alebo sa tvoria mokré fľaky na plafóne, stenách a v kútoch. Nie je možné vylúčiť ani kondenzáciu pár z interiéru. To najmä v prípade tzv. tepelných mostov, teda miest s nízkym tepelným odporom. Tie vznikajú tam, kde je budova nedostatočne tepelne zaizolovaná alebo je v týchto kútoch nedostatočné prúdenie vzduchu. Pokiaľ nejde o kondenzované pary, je pravdepodobné, že vám jednoducho odniekiaľ zateká. Proste niekde zvonku zaprší a voda si nájde cestu najmenšieho odporu. Tu nezostáva nič iné, len opraviť diery. V streche, odkvape, parapete, oknách, dverách, terase, balkóne... Vytmeliť, oplechovať, vymeniť. Izolácia stien proti vlhkosti v interiéri je možná až po odstránení vonkajšieho zdroja vlhkosti.

 

V tomto článku sa bližšie pozrieme na tretí, azda najzávažnejší zdroj vlhkosti v murive. Môžete mať pekný zateplený dom s krásnou fasádou, najmodernejším digestorom a značkovou strechou s tridsaťročnou zárukou. Určite vám niekto povedal: "Ty máš ale krásnu fasádu! Tá strecha sa k nej super hodí."... Ale s pochvalou typu "ty máš fakt dobre zaizolované základy" sa sotva niekto stretne. Pritom tu dvojnásobne platí otrepané: "základom je základ". Ak raz niečo prihrniete zeminou, už sa k tomu nevrátite. A ak tu niečo nedajboh zanedbáte, mury nacicajú zemnú vodu ako vyššie spomínaný SpongeBob. Čo robiť, ak takýto problém predsa nastane?

 

NÁŠ TIP: Nepúšťajte sa pri prvom náznaku vlhkej steny do komplikovaných rekonštrukcií. V mnohých prípadoch skutočne pomôže len posun rosného bodu von z miestnosti. To často dosiahnete jednoduchým termoizolačným náterom. Stačí základné maliarske náradie a špeciálna farba. Dobre sa na tento účel osvedčil  REMAL Termokomfort.

 

2. S pravdou von

 

Už ste zistili, že problém je niekde dole. V pivnici, na prízemí, na vonkajšom sokli. Stavba teda pravdepodobne ťahá vodu zo zeme. Ale z akej hĺbky? Je to len povrchová dažďová voda zo zle vyspádovaného terénu? Je možné, že múry nasávajú vodu zo zeminy, ktorou sú prihrnuté základy domu. Alebo voda jednoducho prúdi vertikálne spod stavby cez chabú alebo nedajboh žiadnu horizontálnu hydroizoláciu. To je tak, keď sa šetrí na asfaltovom páse. Následky idú žiaľ do peňazí. Tu prichádza na rad izolácia základov proti vlhkosti.

 

Ak je podozrenie, že voda prúdi do základov zo strany, je potrebné vytvoriť jej vertikálnu bariéru. Zásyp okolo domu je potrebné odstrániť a múry obnažiť až pod úroveň horizontálnej izolácie. Pri nadzemných stavbách stačí pár desiatok centimetrov, pri podpivničených je to už väčšia fuška. Každopádne je dôležité základy poriadne očistiť a vysušiť. Starú nefunkčnú izoláciu odstrániť, ako sa len dá. Veľké diery a praskliny v základoch je potom dobré vyplniť opravnou cementovou maltou, najlepšie odolnou proti vode. Správna izolácia sokla proti vlhkosti je základným predpokladom k ďalším sanačným krokom.

 

NÁŠ TIP: Skôr než sa pustíte do obnažovania základov, presvedčte sa do akej výšky vám v miestnosti siaha vlhký fľak. Ak je nižšie ako úroveň vonkajšieho terénu, je prevdepodobné, že ide o spodnú vlhkosť. Až keď nová horizontálna hydroizolácia nepomôže, riešte obkop.

 

3. Píliť, či vŕtať?

 

Ak nám vodu ťahá do muriva evidentne spod základov, chyba je v nedostatočnej vodorovnej izolácii. Môže ísť o mechanické poškodenie asfaltového pásu, fólie alebo nedostatočný asfaltový izolačný náter. Ak je horizontálna izolácia dôvodom priesakov, treba ju do stavby doplniť. Tradičným riešením bolo po desaťročia tzv. podrezanie muriva. Do múru sa pri tejto technológii vyseká, resp. vyreže drážka v po celej hrúbke múru, vloží sa hydroizolačný pás a následne sa drážka drážka vyplní cementovou maltou. Pri tomto postupe treba postupovať obozretne, krok za krokom, aby pri podpiľovaní muriva nedošlo k jeho poškodeniu, či nedajboh k narušeniu statiky budovy. Už takéto stručné priblíženie možného riešenia naznačuje, že podpiľovanie muriva nie je nič pre domácich kutilov.

 

Dobrou správou pre zručných domácich majstrov je, že múdri vedci prišli s nápadom, ako sa podpiľovaniu muriva vyhnúť. Murivo sa začalo liečiť prostredníctvom injekcie proti vlhkosti. Namiesto píly na betón budete potrebovať obyčajnú príklepovú vŕtačku a pištoľ na tmel. Teda vercajg, ktorý ste mali v rukách nespočetne krát. Základná myšlienka tejto revolučnej technológie spočíva vo využití nasiakavosti minerálnych materiálov. V tomto prípade však s murivom tak trochu vybabreme a namiesto vody mu dáme napiť riedkej gélovitej hmoty s malými molekulami. Táto sa pekne rozptýli do pórov izolovaného betónu, či murovacích tvárnic a tam skryštalizuje do tuhej konzistencie, ktorá absolútne neprepúšťa vodu.

 

Pokiaľ máte obnažené základové murivo, máte vyhraté. Naznačte si na murivo vodorovnú líniu, čiaru v požadovanej výške izolácie. Potom jednoducho zoberte príklepovú vŕtačku, desiatku vrták a navŕtajte kolmo do múru dieru vo výške, kde ste naznačili líniu. Vŕtanie injektáže je možné z vonkajšej, v prípade, že to nie je možné, tak z vnútornej strany múru. Vŕtajte do hĺbky, ktorá je o 5cm menšia ako je hrúbka muriva. Takto postupujte pozdĺž celej vodorovnej línie s rozostupmi vrtov 10cm. Je dokázané, že gélovitá hmota má tendenciu rozptýliť sa až do vzdialenosti 12cm od bodu aplikácie. Takto opakovaným vŕtaním v doporučenej hĺbke a rozpätí zabezpečíte priestor pre spojenie hmoty medzi jednotlivými vrtmi.

 

Diery po navŕtaní očistite, vyfúkajte z nich prach kompresorom. Zoberte celouzavretú pištoľ na monoporcie tmelu, vložte do nej "salámu" tmelu a aplikujte do každej diery až kým nezačne gélovitá hmota z diery vytekať. Na bežný 35cm hrubý múr vám postačí jedna 600ml porcia injektážneho tmelu na cca 2 bežné metre izolácie. Pre lepší prienik injektážnej hmoty do hĺbky otvoru použite na aplikačnú pištoľ koncovku s hadičkou. Ak takú nemáte, jednoducho si ju vyrobte. Nalepte hadičku s priemerom cca 10mm na koncovku pištole a máte takmer originálny nástroj. Po vyplnení všetkých dier nechajte hmotu stuhnúť. Stavebná konštrukcia je po vytvrdnutí injektážneho gélu zaizolovaná proti spodnej vode a pripravená na prípadnú povrchovú úpravu. Garantujeme vám, že nad injektážnu líniu sa spodná voda nedostane.

 

NÁŠ TIP: Na trhu sa roztrhlo vrece s injektážnymi hydroizolačnými hmotami. Skôr, než sa pustíte do nákupu, preštudujte si parametre výrobku a pokiaľ máte možnosť spýtajte sa na nezávislé referencie. Zbytočne budete ako kritérium pre nákup brať cenu a výdatnosť jedného šúľka krému, keď vám v stene ani poriadne neskryštalizuje. Spýtajte sa niekoho na SikaMur InjectoCream 100. My ho chváliť nemusíme, predáva sa sám :)

 

4. Pupkatá fólia, pucovka, kachličky

 

Ak aj napriek obnove vodorovnej izolácie voda naďalej veselo putuje do muriva, je chyba vo vertikálnej izolácii. Teda za predpokladu, že vám niekde neslzí kúrenárska trubka, vodovod alebo kanalizácia. Ako už bolo spomínané vyššie, základové múry treba zvonku obnažiť. Či už sa následne rozhodnete pre tradičné a modifikované asfaltové pásy, alebo na základy natiahnete asfaltovú izolačnú stierku, to je na vás. Dôležité je, aby bola izolácia natiahnutá v dostatočnej hrúbke a bez medzier. Spoje asfaltových pásov musia byť stopercentne zatavené a bitúmenová stierka v každom mieste nahrubo natiahnutá. Môžete tiež kombinovať izoláciu pásmi so stierkou. Tú použijete na spoje pásov, záhyby a nerovnosti. Hydroizolačné stierky je potrebné aplikovať vždy minimálne v dvoch vrstvách.

 

Základový betón sa najmä pri podpivničených priestoroch izoluje aj tepelne. Izolačných materiálov je neúrekom, najbežnejšie sa používa tzv. extrudovaný polystyrén, označovaný tiež XPS. Ten izoluje nielen tepelne, ale zabezpečuje aj tlmenie prenosu tlaku zeminy na konštrukciu stavby. Preto sa vyrába v rôznej hustote a pevnosti. XPS sa lepí na zvislú zaizolovanú stenu pomocou vhodného stavebného lepidla, montážnej lepiacej peny alebo bitúmenovej stierky. Práve lepenie bitúmenovou stierkou je najspoľahlivejšie, lebo celoplošným nanesením lepiacej asfaltovej hmoty vznikne ďalšia hydroizolačná vrstva. Navyše asfaltová stierka sa najlepšie naviaže na spodnú vrstvu horizontálnej izolácie, ktorá má príbuzné chemické zloženie. Extrudovaný polysterén je potrebné po vyschnutí lepiacej hmoty ukotviť na stenu prostredníctvom tanierových kotiev.

 

Samotný polystyrén nie je dostatočne odolný proti mechanickému prierazu ostrými čiastkami zeminy a kameniva, preto by ste mu mali trochu pomôcť. Dôkladne ho obaľte nopovou fóliou, ktorú prichytíte klinčekmi s tesniacou hlavičkou. Nopovú fóliu zahnite pod úrovňou vodorovnej izolácie, aby tlaková voda nezatekala pod dom. Vrchný lem fólie pripevnite o stavbu pomocou špeciálnej lišty. Zabránite tak stekaniu dažďovej vody poza fóliu. "Nopovku" na záver opatrite vrstvou geotextílie proti drobným čiastočkám zeminy a prerastaniu koreňov rastlín. Takto ošetrené základy môžete následne prihrnúť drenážnym materiálom a zeminou.

 

Ak vám vlhkosť v murive narobila šarapatu vo vnútri, omietka a farba zo stien opadáva, oškrabte nesúdržné vrstvy a nechajte zaizolovanú stenu vyschnúť. Po vyschnutí môžete natiahnuť sanačnú omietku, ktorá umožní lepšie vysychanie zavlhnutej steny. Sanačná omietka je systémový prvok, pozostávajúci zo spodnej hrubšej vrstvy a finálnej jemnej vrstvy na ktorú môžete natrieť interiérovu farbu. Najlepšie nejakú so zvýšenou odolnosťou voči plesni. S keramickými a betónovými obkladmi opatrne. Skôr sa hodia vonku na zateplený sokel. Vo vnútri redšej zvoľte niečo priedyšnejšie. Sanačné omietky sú vo všeobecnosti vhodné tak pre interiér ako pre vonkajšie použitie. V exteriéri je potrebné použiť fasádnu, najlepšie silikónovú fasádnu farbu.

 

NÁŠ TIP: Bitúmenová izolačná a lepiaca stierka vám ušetrí čas a peniaze. Jedným krokom vytvoríte spoľahlivú vode odolnú vrstvu a izolačné dosky budú držať tak,že ich neoddrapíte. Vyskúšajte Sika Igolflex 201.

 

Boj s vlhkým murivom vôbec nie je jednoduchý. V tomto článku sme vám len v stručnosti priblížili možné riešenia a predstavili pár vhodných produktov. Vzhľadom na ošemetnosť problému vám odporúčame kontaktovať odborníkov, alebo sa obráťte na nás radi vám ponúkneme bezpečné a vyskúšané riešenie.

 

 

Mohlo by vás zaujímať...