"Kšá!", či "Heš!"?

Hneď úvodom tohto článku uvedieme veci na pravú mieru. Nie sme žiadni ničomníci, prírodu milujeme so všetkým, čo k nej patrí. Zbožňujeme práce v záhrade, výlety do prírody, spoznávanie neživej a pozorovanie živej prírody. Teší nás, keď môžeme uviesť na trh produkty na prírodnej báze, či výrobky a technológie, ktoré pomáhajú chrániť a zušľachťovať naše prirodzené okolie. My nemáme nič proti medveďom. My nemáme nič proti rybám. My nemáme nič proti vtákom... No, vlastne proti vtákom čosi máme. Pár dobrých rád a produktov, ktoré ich usmernia na miesta, kde ich najradšej vídame. Jednoducho a s noblesou.

 

1. Sladké bobule

 

Azda najväčšie škody dokážu spôsobiť vtáky na úrode. Hoci ich hlavným cieľom sú všakovaké červy, larvy, muchy a iné proteínové laskominky (za čo im z celého srdca ďakujeme), nepohrdnú ani plodmi plnými sladkej šťavy. Potom človek príde do záhrady a... "Vidím, že nič nevidím" Čerešne, ríbezle, moruše v ťahu. Kompletne očesané. Na kompót, čerešňovicu i rizling si môžeme akurát tak nechať zájsť chuť.

 

Ochrana ovocných drevín proti vtákom je pomerne náročná. Striekať plody dákou chémiou? Zabudnite. To rovno môžeme vyhlásiť súťaž, kto prvý odkväcne. Zdravý životný štýl a ochrana prírody sú predsa na prvom mieste. Ďalšou možnosťou je vtákom tlieskať a kričať "kšá!", či "heš!". Nereálne. Najschodnejším, nie však univerzálnym riešením sú mechanické, akustické a optické zábrany.

 

Keď sa poprechádzate ulicami našich dedín a nakuknete do záhrad, určite neprehliadnete v korunách stromov a kríkov všakovaké trblietky, pozlátka, vrtuľky, či CD nosiče neúspešných autorov. Hotová diskotéka. Už naše babičky vedeli, že nečakaný svetelný záblesk vyruší každé pozorné oko. Rovnako ľudské, ako vtáčie. Preto sa optické plašiče tešia svojej obľube od čias prvých lesklých plieškov až po dnešné všakovaké LED blikátka. Vtáky sa prirodzene boja predátorov. Účinným riešením je preto umiestnenie imitácié dravcov v blízkosti miesta, ktoré chceme chrániť.

 

Vtáky tiež citlivo reagujú na rušivé výstražné zvuky. Stačí nečakené tlesknutie, písknutie, či iný ostrý zvuk a vták je v momente preč. Ľudia to vedia a skúšajú to cez zavesené škarnicle, cinkajúce pliešky ale aj elektrické pípače imitujúce písknutie dravca.

 

Vtáky nie sú hluché ani slepé a na obe skupiny nástrah reagujú. Raz, dva razy, päťkrát. Skôr, či neskôr sa na takéto zábrany čiastočne alebo úplne adaptujú. Musíme to však skúšať a plašiče obmieňať. Plašiče sa uplatnia najmä v ťažko dostupných miestach, akými sú vysoké a objemné koruny stromov.

 

Účinnejším, no pracnejším riešením, je zabrániť vtákom prístupu k úrode mechanickými zábranami. Plašiče nemusia byť v momente príletu vtáka aktívne. Odlesk svetla pod mrakom môže byť slabý, škarnicle v bezvetrí nezazvonia. To taká vhodne rozprestretá a primerane hustá ochranná sieť proti vákom poriadne znechutí vtákom cestu za šťavnatými plodmi. Však súste lízať zmrzlinu cez pletivový plot! Pravda, k nejakej časti úrody tesne pod sieťou sa operence vždy dáko dostanú, ale väčšina plodov ostane ochránená. Samozrejme, sieť proti vtákom nie je všeliek a má svoje úskalia. Drevinu nikdy nezakryje stopercentne a ani jej rozprestieranie nie je med lízať. Ale na vinohrady, nižšie stromoradia v ovocných sadoch a kroviny je dobrou voľbou.

 

NÁŠ TIP: Pred začiatkom dozrievania natiahnite a napnite medzi dva koly ponad ovocný ker drôt s hrúbkou asi 2,5mm a preveste cez takúto konštrukciu sieť proti vtákom. Sieť takto nebude v priamom styku s krovinou a minimalizuje sa tak riziko kontaktu vtákov s plodmi. Vytvoríte tak zároveň viac miesta na ošetrovanie a zber plodov.

 

2. Zakydané objekty

 

Zožratými bobuľami vtáčie útoky na naše nervy nekončia. Po výdatnej hostine s vysokým obsahom vlákniny a antioxidantov príde na vtáka potreba. A kydá, kade chodí, lieta, alebo kde práve sedí. Toto tu snáď ani nemusíme bližšie opisovať. Výsledkom je však niečo dosť agresívne, na čo sa fakt zle pozerá a navyše niečo, čo sa fakt ťažko čistí. Oveľa lepšie je takémuto znečisteniu predchádzať. Znechutiť vtákom pobyt v miestach, ktoré chceme zachovať čisté.

 

Jednou skupinou riešení sú opäť všakovaké mechanicke a optické zábrany. Známe sú rôzne ochranné strešné pásy proti vtákom, tŕňové lišty do kútov proti stavbe lastovičích hniezd, či nastrihané fólie a pozlátka. Väčšina z týchto zábran funguje spoľahlivo. Nie vždy je to však bohvieako estetické riešenie. Trepotalky na fasáde... No, každý máme nejaký vkus. Ideme však rozvešiavať prúžky fólie aj po fontánach a sochách? Neexistuje niečo menej nápadné?

 

Čo urobíte, aby vás večer pri posedení na záhrade nezožrali komáre? Nekonečne im tlieskate? Alebo jednoducho nastriekate na seba repelent? No a práve na princípe repelentu funguje aj ochrana objektov proti vtákom. Vták jednoducho nesadne na miesta, kde mu to príliš nevonia. Plocha je po aplikácii navyše bez vizuálnych zmien a účinok spreja proti vtákom je dlhodobý. Je nutné podotknúť, že žiaden repelent nefunguje univerzálne ani večne. To, čo funguje ne holuby, nemusí byť tak účinné na vrabce. Naviac nemožno očakávať, že ošetrená plocha vydrží účinne odpudzovať vtáky desaťročia. Sprej proti vtákom tiež inak funguje na nasiakavom povrchu a inak na nenasiakavom, kde sa horšie naväzuje na podklad.

 

NÁŠ TIP: Odsledujte miesta výskytu vtákov a aplikujte sprej proti vtákom lokálne. Všimnite, si, či vtáky na repelent reagujú, premiestnia v rámci objektu, alebo ho úplne opustia.

 

3. Lákavé bývanie

 

Pri komunikácii s vtákmi sa oplatí taktizovať. Urobiť rámus je jednoduché a účinné, no spravidla krátkodobé riešenie. Z vyššie spomínaných dôvodov je prioritným cieľom dostať vtáky trvalo mimo našich usadlostí. Dobrým nápadom sa javí vytvoriť im podmienky pre život tam, kde im bude fajn a kde budú užitočné. Prečo ochranári pomáhajú budovať bocianom umelé hniezda? Aby ich dostali tam, kam potrebujú. Je to taká neinvazívna, pasívna ochrana proti vtákom. To isté sa dá urobiť v rozsahu domu a pozemku aj s inými druhmi operencov.

 

Taká vtáčia búdka v korune stromu, či niekde v podstreší starej kôlne slúži nielen na prilákanie užitočného vtáka, ale aj na jeho odlákanie mimo priestoru, kde je jeho prítomnosť nežiadúca. Stačí občas nasypať pár semien, či iného krmiva a vtáky si na nový luxusný domov radi privyknú. Nie je to samozrejme stopercentné ani univerzálne riešenie, no v kombinácii s inými opatreniami môže dobre fungovať.

 

Opačným pohľadom je zamedzenie výskytu potenciálnych miest na hniezdenie v ľudskom obydlí namiesto vytvárania alternatívnych hniezdísk. Dobrou projekciou a dôsledným utesnením škár a dier v dome stratí vták šancu na úkryt a poberie sa jednoducho inam. Je preto dobré zaplátať diery vo fasáde a vývody odvetrávania zaopatriť vetracou mriežkou v podobe krytky alebo pásu.

 

NÁŠ TIP: Pozorujte nejaký čas, aké vtáky vám spôsobujú najväčšie nepríjemnosti. Niekde na okraj pozemku potom umiestnite uzavretú drevenú búdku pre vtáky a vstupný otvor prispôsobte pomocou vykružovacej pílky veľkosti vtáka. Je dokázané, že vtáky sú radi v bezpečí a príliš veľký otvor do hniezda pôsobí rušivo. Príliš malý zas obmedzujúco.

 

A na záver asi to najdôležitejšie upozornenie. V prípade, že si neviete rady s dotieravými vtákmi a nepomohla vám žiadna z našich rád, obráťte sa na odborníka ornitológa. Vo vašom okolí sa určite nájde niekto, kto si dá rady s vaším problémom priamo na mieste.

 

 

Mohlo by vás zaujímať...